(1911 – 2023) A DEVÄŤ DESAŤROČÍ OD ZALOŽENIA FK SLÁVIA

Lopta je lopota

Hráči A-tímu Futbalového klubu Slávia v sezónach 2020/21 a 2021/22
nesúťažili v žiadnej lige. Prvýkrát v novodobých dejinách. Kolektív nezanikol, trénovali a hrali ligu najmladšie slávistické kategórie. Od sezóny 2022/23 súťaží FK Slávia v Obecnej lige Pančevo – Kovin – Kovačica – Opovo. Kovačičania si občas alebo pravidelne radi pozrú na futbalový zápas,
ochotne aj dobrý či zlý výkon svojich miláčikov, úkon zväčša i skomentujú. Neradi sa ale zaoberajú problematikou fungovania najstaršieho mestského športového kolektívu.

HISTÓRIA

Keď ide o hru hier v Kovačici, dejiny sú známe. V 1907. roku prvú futbalovú loptu do tohto banátského mestečka priniesli z Békešskej Čaby bratia Spitzerovci, v tom čase tamojší študenti.
V monografii Futbal v Debeljači z roku 1986 sú uvedené fakty, že prvé tri merania síl priekopníckeho klubu v Kovačici (KSK) boli v 1911. roku s takisto čerstvým futbalovým kolektívom z Debeljače (TTE): dva v mestečku vychýrených jarmokov, jeden doma.
Futbalový klub Slávia (meno, ktoré dodnes nesie) založili v 1933. roku. V jednom období pred II. svetovou vojnou mala Kovačica dva futbalové kluby (Slávia a KŠK). Po prvom klube, ktorý nazvali KSK a pred Sláviou (po I.svetovej vojne) zaznamenaný je ešte názov Radnički (Robotnícky). Počas II. svetovej vojny sa futbalový klub z Kovačice nazýval Olympia. Zo začiatku najväčším rivalom kovačických futbalistov bol debeljačský klub. V polovici šesťdesiatych rokov o postup do vyššej súťaže sa viedli športové súboje s Unireou Uzdin. Najznámejšie derby od konca šesťdesiatych až
po prvé roky XXI. storočia hrala Slávia s takisto susednou Dolinou. V pláne „záväzného“ sledovania duelov fanúšikov oboch klubov od začiatku minulého desaťročia bolo aj priateľské (a v jednej sezóne aj majstrovské či pohárové) skríženia zbraní medzi Padinou a Kovačicou, ako
futbalových rivalov súperiacich v srbskej a vojvodinskej lige. Najväčší pohárový úspech zaznamenala Slávia v 1952. roku. V Banátskej lige (Vojvodinskej lige skupina Banát, neskoršie Východ) boli futbalisti zo sídlajuhobanátskej obce prvý raz koncom 60. a začiatkom 70. rokov.

SÚČASNOSŤ

Vzostupy a pády mala Slávia za posledných trinásť rokov neúrekom. V sezóne 2008/09 rekordmi čo do počtu gólov, výhier či bodov dostal klub z Druhej juhobanátskej ligy – západná skupina do Prvej juhobanátskej súťaži. Kovačičania tam hrali šesť sezón zaradom: najprv zakotvil na piatej priečke,
potom klesal na deviatu a štrnástu. Od roku 2012 sa postupne zotavoval: po siedmej priečke nasledovala tretia a nakoniec aj postupová prvá. Vo Vojvodinskej lige boli Kovačičania dve sezóny (2015/16 a 2016/17) a od sezóny 2017/18 pre finančné dlhy hrali dva ročníky najnižšiu súťaž (pre
nedostatok peňazí bola otázna už prvá sezóna vo štvrtom štátnom rangu, začiatkom sezóny 2015/16). Polovicou minulého desaťročia vládla na zasadnutiach Slávie mienka, že
ide o veľký úspech, ktorý sa tomuto družstvu nepodarilo dosiahnuť „ani v lepších časoch“ a štvrtá štátna futbalová úroveň je akurátna pre tradíciu a renomé kovačického futbalu. Osemnásť bodov prednosti po devätnástom kole nad druhým tímom v čele peletónu Poletom Izbište (53:35) bol začiatkom jari v 2015. roku priam európskym rekordom.

SEZÓNY V DRUHEJ JUHOBANÁTSKEJ LIGE

Iba tri roky neskoršie od momentov keď FK Slávia vyhrávala rozdielom triedy na jedom z ďalších zhromaždení slávistov bolo ale počuť, že by sa nemala „taká hanba stávať“, aby „takmer zanikol klub, ktorý má infraštruktúru akou sa nemôžu pochváliť ani kolektívy, ktoré sú o dve až tri súťaže vyššie.“ Úprava trávnika, ktorý nie je v najlepšom stave bude patriť medzi prvoradé úlohy vtedy
zvoleného vedenia lebo „tráva rastie, aj keď sa futbal nehrá.“ Klub s novým vedením štartoval „od nuly“, bez žiadnych dlhov voči futbalovým zväzom, hráčom, trénerom, rozhodcom, PRS Relax a iným. Sezónu 2017/18 skončila Slávia na ôsmej priečke z desiatich klubov. Okrem brankára
všetci futbalisti boli z Kovačice, čo prajne prijali milovníci futbalu z osady insity. Ďalšiu sezónu, 2018/19, skončila Slávia na druhom mieste Druhej juhobanátskej ligy Západ skupina Sever a prehrala v semifinále baráže o postup do prvoligovej konkurencií v dvojzápase od Dolova.
Postupové ambície do baráže v jesennej časti majstrovstiev tej istej ligy v sezóne 2019/20 nemala. V siedmom kole porazili Kovačičania v Kačareve druhý celok v tabuľke – domáce Jedinstvo Stević 2:1. Futbalový zväz Pančeva rozhodol po zápase zobrať tri body Slávii. Hostia prehrali kontumačne 0:3, väčšina slávistov mienila, že úsudok je nespravodlivý. Nálada vo futbalovej
Kovačiči klesla. Aj napriek iba ôsmemu miestu v tabuľke na konci jesene 2019/20 sa
Kovačičania odhodlali v zimnom prestupovom období posilniť rady a zabojovať o barážovú miestenku, prebojovať sa medzi štyri najúspešnejšie družstvá. Slávistický dres okrem iných od jarnej časti majstrovstiev mal obliekať aj Aleksandar Radović. Známy obranca v 2007. roku hral na britskom futbalovom trávniku ako reprezentant Čiernej Hory na zápase s Anglickom.
Radović síce zohral jeden priateľský zápas v slávistickom drese, v Idvore proti Poletu. Pre pandémiu koronavírusu sa v jarnej časti šampionátu 2020. roku nezohralo ani jedno kolo v jarnej časti majstrovstiev v Druhej juhobanátskej lige Západ skupina Sever.

AKO ĎALEJ?

Zopár turnajov zaradom najmladších zorganizovala Slávia počas Kovačického októbra. Vďaka trénerom, vedeniu a rodičom detí, kovačický štadión a tribúny prečnievajú po renovovaní ako nové.
O futbalový dorast a ešte mladšie kategórie v klube je potrebné v nasledovných rokoch starať sa viac, mienka je väčšiny fanúšikov Slávie. Veď najlepšie výsledky v histórii kovačického futbalu prichádzali od nástročných: v 1974. Dečaci prví medzi 64 celkami z Juhoslávie v malom futbale, v 1994. roku založená Futbalová škola Kovačica 94, z ktorej neskôr pre susednú Dolinu
v Prvej (jeden) a Srbskej lige skupina Vojvodina hralo kvarteto hráčov. Najmladší slávisti získali piate miesto v kategórii do 11. rokov na Wrocław Trophy v poľskom Vroclave ( súťaž pod záštitou UEFA), ktorý v júli v 2015. roku hrali stovky talentovaných hráčov z 18. európskych krajín v 11.
kategóriách. Hráči do prvej jedenástky sa lanárili aj z dakedy obľúbených
mládežníckych turnajov v malom futbale. Bude to čoraz ťažšie, keďže hŕstka ôsmakov odchádza do stredných škôl aj mimo kovačického gymnázia, hoci celkový počet žiakov na všetkých
základných školách územia obce klesá, rastie záujem aj o iné športy v osade insity (kolky, stolný tenis, volejbal, karate, džudo, atletika, basketbal…), narastá i záľuba do počítačov, zotrváva pozornosť pre hudbu, spev, tanec a divadlo. Rôznia sa názory a argumenty i v tom, ktorí futbalisti by si v budúcnosti mali obliekať slávistický dres: domáci aj po cenu nižšej súťaže a slabších
výsledkov alebo „cezpoľní“ v prípadne vyššej lige a väčším počtom výhier na
vlastnom trávniku. Taktiež by sa v lete nemalo začínať s prípravami dva týždne
neskoršie od iných klubov, ako to bolo (občas) zvykom. Prvé slávistické tričká boli od 1933. roku bielo-červené, aké mala (a má) aj vtedy v európskych meradlách slávna Slavia Praha podľa ktorej Slávia dostala meno. Jediný rozdiel je vo farbách hviezdy. Pražania majú červenú a Kovačičania modrú päťramennú hviezdu. Slavia Praha je posledné roky znovu úspešným klubom nielen v českých majstrovstvách a domácej pohárovej súťaži. Spolupráca dvoch slávistických klubov by určite bola prospešná. Tak či onak, jedno je ale zatiaľ isté: že v kovačickom futbale (takmer) nič
nie je isté!

Text a foto: Ján Špringeľ